Navigácia

Obsah

jaskyne, štôlne

Ardovo - Ardovská jaskyňa

Jednou z najkrajších vápencových jaskýň Národného parku Slovenský kras je Ardovská jaskyňa. Je dlhá 1492 metrov a jej výzdoba charakteristická cibuľovými stalaktitmi, stalagmitmi a sintrovými záclonami. Človek tieto podzemné priestory obýval už v mladšej dobe kamennej, ale i neskorších obdobiach. Na slovenské pomery sú tu veľmi zriedkavé a vzácne, hoc len zlomkovité praveké nástenné kresby. Jaskyňa nie je verejnosti prístupná.

náučné chodníky

Gemerská Hôrka - Náučný chodník Krasové javy Hôrky

Náučný chodník Krasové javy Hôrky sprevádza návštevníka cez najjužnejší výbežok Slovenského krasu - Hôrku, ktorá susedí s planinou Koniar. Chodník začína pri penzióne Skalná ruža, je dlhý 8,8 km a trasovo uzatvorený, čo znamená, že turista sa na jeho konci vracia na miesto, z ktorého vyšiel. Ako napovedá samotný názov, desať tabúľ poskytuje predovšetkým informácie o krasovej krajine a jej javoch, medzi ktoré patria najmä jaskyne, vyvieračky, závrty a vápencové škrapy. Hôrka, ležiaca na odkrytej vápencovej doske v tvare bochníka, je na to tematicky priam predurčená. Turista zároveň získa základné informácie o teplomilnej flóre a faune, ktorá je pre toto prostredie typická. V sedle Hôrky a planiny Koniar sa náučný chodník križuje so zelenou turistickou načkou, vedúcou z Plešivca na Hrádok, čím sa zároveň stáva spojkou do siete turistických značiek krasu. Túra po náučnom chodníku trvá dve a pol až tri hodiny.

Bretka - Náučný chodník Prielom Muráňa

Bretka sa nachádza pri sútoku riek Muráň a Slaná. Z centra obce začína náučný chodník, ktorý turistu prevedie proti prúdu Muráňa.

Túra je dlhá 3,2 kilometra a trasa dosahuje výškové prevýšenie 66,5 metra. Návštevník má možnosť získavať nové poznatky zo šiestich informačných tabúľ.

Prvá tabuľa náučného chodníka sa nachádza uprostred obce pod bralom s ruinami niekdajšieho kostola. Kostol zbombardovali počas II. svetovej vojny, pretože v jeho blízkosti sa bol podzemný vojenský bunker. Značkovaná trasa vedie nahor ku kostolu a potom miernej klesajúc popri plote do lesa nad riekou. Po miernom stúpaní prichádza na bralo Peškő.

Druhá tabuľa sa nachádza priamo na brale. Pokiaľ máte trochu lepšiu kondičku a zídete dolu strmým svahom tesne popri brale, nájdete jaskynku s dvoma otvormi z oboch strán.

Tretia tabuľa ponúka informácie o pôsobení niekdajšieho mlyna, ku ktorému bola postavená aj hrádza. Neskôr pôsobil ako malá vodná elektráreň. Značka pokračuje cestičkou po brehu. Len mierne stúpne a privedie návštevníka na rozľahlú lúku.

Štvrtá tabuľa informuje o flóre a faune prostredia. Na lúke je potrebné odbočiť vľavo a kráčať do svahu. Hore po pravici vedie do lesa chodník. Trasa je identická so zelenou turistickou značkou. Cestička opäť klesá na breh k vode.

Piata tabuľa sa nachádza pri výraznom otvore do skaly s Hutnianskou jaskyňou. Informuje o jej vzniku erozívnou činnosťou rieky, tiež o histórii. Značka pokračuje ďalej po brehu až na miesto s prameňom pitnej vody.

Šiesta tabuľa sa nachádza na križovatke zelenej a žltej turistickej značky. Pohľadom na druhý breh je vidieť ruiny niekdajšej továrne na klince. Od posledného panelu značka náučného chodníka bočí proti prúdu pritekajúceho potoka a ide súbežne so zelenou turistickou značkou.

prírodné zaujímavosti

Hrhov - Hrhovský vodopád

Priamo medzi domami nájdete najvyšší vodopád Slovenského krasu. Naskytne sa vám jedinečný pohľad na dielo, ktoré nebolo stvorené prírodou, ale človekom. Voda preteká travertínovým skalným odkryvom, kde v minulosti ťažili miestni obyvatelia kameň na stavbu domov. Obzvlášť mäkký a silne pórovitý vápence dokázali do potrebného tvaru orezať pílkou. Podľa spomienok miestnych obyvateľov pritom zakaždým našli veľké množstvo skamenelín, najmä odtlačkov listov. Nájsť ich tu aj dnes nie je ničím výnimočným. Priamo pri vodopáde sa totiž nachádza geologický odkryv.
Výška vodopádu je 14 metrov, vedú k nemu smerové tabule. Potok mal v minulosti praktické využitie. Kedysi stáli v Hrhove tri mlyny.

jaskyne, štôlne

Kečovo - Jaskyňa Domica

Celoročne prístupná krasová jaskyňa Domica je charakteristická bohatou krasovou výzdobou, najmä typickými štítmi a bubnami, kaskádovými jazierkami a početnými pagodovitými stalagmitmi. Veľký význam, má aj z archeologického hľadiska. Našli sa tu nielen keramické nádoby, ale tiež odtlačky rúk a nôh pravekých ľudí, mnohé nástroje ako šidlá, šípy, ozdoby zo zubov zvierat, hrebeň, či prsteň. Na stenách jaskyne zanechali kresby uhľom. Z pravekých zvierat tu našli kosti jaskynného medveďa.

Raritou jaskyne je podzemná rieka Styx. Pri dobrom stave podzemných vôd je súčasťou veľkého návštevného okruhu plavba na lodi. Celková dĺžka spojených chodieb s jaskyňou Čertova diera a Baradla je približne 25 kilometrov. Návštevníci môžu absolvovať krátky okruh dlhý 780 m alebo dlhý okruh dlhý 930 metrov.

archeologické naleziská

Meliata - Meliatsky profil

Významná paleontologická a geologická lokalita vznikla umelým odkryvom počas prevádzky kameňolomov. Geologické vrstvy na ľavom brehu rieky Muráň prezentujú najmä vápencové vrstvy z rôznych vývinových období zemskej kôry. Ide aj o známe nálezisko rôznych druhov fosílií, t.j. skamenelín. Tie však nemožno vyhľadávať a zbierať, pretože Meliatsky profil na rozlohe 15 hektárov je chránenou prírodnou pamiatkou so 4. stupňom ochrany.

Podľa obce Meliata a jej profilu pomenovali aj mohutnú tektonickú superjednotku Západných Karpát ako Meliatikum.

prírodné zaujímavosti

Meliata - Prielom Muráňa

Chránené územie o rozlohe 39,55 hektára sa nachádza pri rieke Muráň, ktorá v oblasti Meliaty vteká do úzkej rokliny meniacej sa na kaňon. Brehom vedie úzky chodník, ktorý miestami prechádza nad kaňon a spätne sa k nemu vracia. Z Meliaty vedie do prielomu žltá turistická značka, ktorá sa napája na náučný chodník vedúci z Bretky a zelenú turistickú značku vedúcu do obce Gemer a opačne na Viničný vrch nad Dlhou Vsou. Na chránenom území sa nachádza viacero jaskýň.

technické pamiatky

Plešivec - Serényiho cisterna

Na rozľahlých lúkach Plešiveckej planiny sa nachádza mimoriadne architektonické dielo, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Je to Serényiho cisterna - okrúhla betónová stavba s priemerom 16 metrov, hĺbkou 4 metre a schopnosťou zadržiavať vodu s objemom 960 tisíc litrov. Postavená bola na pôdnej depresii v tvare lievika. Nešlo o typický krasový závrt, skôr budúci možný či niekdajší a už miznúci závrt, avšak svojimi rozmermi a polohou presne vyhovoval. Výstavbu umožnilo Ministerstvo poľnohospodárstva Rakúsko-Uhorska v roku 1913, keď bol ministrom Béla Serényi. Architektonický projekt vypracoval kráľovský priemyselný radca Károly Rozsnai.

pamiatky UNESCO

Silica - Silická ľadnica

Necelé dva kilometre juhozápadne od obce Silica sa nachádza jedna z najnižšie položených ľadových jaskýň sveta – Silická ľadnica. Jej nadmorská výška je iba 503 metrov. I keď nie je verejnosti prístupná, turisticky je veľmi vďačnou destináciou už pre jej impozantný skalný portál, ktorý vznikol prepadnutím pôvodného jaskynného stropu. Turista sa má možnosť dostať upraveným schodiskom k jej vchodu, ktorý je vysoký 12 a široký 32 metrov. Z tohto miesta môže vidieť nielen vysoké skalné bralá, ktoré ho obkolesujú z troch strán, ale čiastočne aj zaľadnenie jaskyne a na jej stene aj historický zápis, ktorý tu zanechal gróf Adam Revitzky.
Silická ľadnica je dlhodobo známa a zachoval sa jej nákres od J. Buchholtza z roku 1719. V roku 1744 ju opísal aj slovenský polyhistor Matej Bel. V súčasnosti má najvyšší stupeň ochrany ako svetové prírodné dedičstvo UNESCO. Na jeho zoznam sa dostala v roku 1995.

prírodné zaujímavosti

Silica - Farárova jama

Jazero pri žltej značke v smere na Silickú Jablonicu. Vzniklo upchaním krasového závrtu. Dnes je to rybársky revír a hniezdisko lysky čiernej.

Silica - Silické (Jašteričie) jazero

Niekdajšie jazero s vchodom do jaskyne sa nachádza pri červenej turistickej značke za obcou. Je pri ňom váhadlová studňa.

pramene, studničky

Silická Brezová - Kráľova studňa

Vyvieračka v krasovom poli, severovýchodne od obce. V čase dostatočných zrážok od nej vedie potok približne k jaskyni Milada, kde sa opäť voda prepadá do podzemia. Podľa povesti studňu vykopal kráľ Belo IV., keď sa na planine ukrýval pred Tatármi. Archeologické nálezy tu dokazujú osídlenie ľudom kyjatickej kultúry, tiež v dobe rímskej. Našla sa tu aj litovská minca zo 17. storočia. Ku Kráľovej studni nevedie žiadna turistická značka.

jaskyne, štôlne

Silická Brezová - Milada a Matilda

Milada je jaskyňa vzdialená asi 1 km juhovýchodne od dediny. Jaskyňa je dlhá 800 metrov s veľkými podzemnými sieňami a kvapľovou výzdobou. Matilda je 415 metrov dlhá ponorná jaskyňa s bohatou krasovou výzdobou južne od obce. Obe jaskyne, rovnako ako i ďalšie v okolí obce, sú verejnosti neprístupné.

Slavec - Gombasecká jaskyňa

Jaskyňa bola objavená v roku 1951 cez vyvieračku, takže jej priestory neboli spojené s povrchom. Aj vďaka tomu sa v nej zachovala jedinečná krehká výzdoba sintrových dutých brčiek, z ktorých niektoré dosahujú dĺžku až do troch metrov. Jaskyňa má celkovo mimoriadne bohatú krasovú výzdobu, je dlhá vyše jeden a pol kilometra a prehliadková trasa má 530 metrov. Verejnosti je prístupná počas sezóny a podrobné informácie s aktuálnymi vstupmi a cenníkom sa nachádzajú na stránkach www.ssj.sk.

 


EÚ

Leader

Národná sieť rozvoja vidieka SR

norway grants

Program rozvoja vidieka SR

logo

logo

logo